Hodnota nápadu

Priznám sa, že pri tomto článku sa púšťam do veľmi kontroverznej témy. Je totiž všeobecne zaužívaný názor, že hodnota nápadu je nula. Teda aspoň tak sa táto téma interpretuje medzi startupistami naprieč celým startupovým ekosystémom. Počul som to tak veľa krát, že ma to prinútilo zamyslieť sa. Čo ma na tomto výroku tak fascinuje? V prvom rade to, aká je to veľká dogma. Ak pripustíme možnosť, že tento výrok ľudia len preberajú od niekoho, kto ho vyslovil na základe svojho kontextu, môže takáto dogma vzniknúť, šíriť sa a predsa nemusí byť pravdou.

Kontext a čas

Predstavte si, že ste Venture Capital firma, od ktorej chce každý peniaze. Dostávate ročne tisíce emailov z nápadmi, ktoré chce niekto realizovať. Vy ale hľadáte biznis a šikovných ľudí a nie len nápad. V tomto kontexte je jasné, že pre Vás samotný nápad nemá hodnotu. Čo ak ste ale podnikateľ. Máte produkt, ktorý z nejakého dôvodu nefunguje, hoci ste si mysleli, že bude. Dostanete nápad, ako zmeniť jeho parametre a odrazu sa Vám zmení svet. Aká je pre Vás hodnota nápadu v momente, keď Vám prinesie benefit?

Hodnota nápadu verzus jeho ohodnotenie

A teraz trochu viac do hĺbky. Vo výroku “Nápad má hodnotu nula” sú totiž spomenuté oba pojmy. Ohodnotenie je konkrétna veličina. Hodnota je niečo abstraktné. Každý človek vníma hodnotu inak. Ak ale poviem slovo nula, tisíc alebo milión, tak je to veľmi konkrétna kvantifikácia ceny. Nápad je myšlienka. A každá myšlienka má nejakú cenu. Túto cenu môže stanoviť len trh. Celkom určite ju nestanovuje jednotlivec. Na príkladoch by som rád poukázal na to, prečo majú niektoré nápady cenu zlata.

Implementácia v tradingu.

V blogu Odlišné myslenie som celkom podrobne popísal unikátnu myšlienku, ktorá mala pre náš startup obrovskú cenu. To, že firma fungovala a mala svoj produkt, na ktorom zarábala peniaze bolo super, ale až implementáciou unikátnej myšlienky sme vedeli vyťažiť z nášho algoritmu maximum. Nikto nám túto myšlienku nepredal. Prišli sme na ňu sami, ná základe skúsenosti. Ak by sme ale nevedeli čo robíme a niekto skúsený by nám ponúkol pomoc za peniaze, tak by sme ho zrejme neodmietli. Takúto situáciu sme riešiť nemuseli. Tržby nám po implementácii tejto myšlienky narástli medziročne o 6750%. Neviem presne určiť, aká bola hodnota nápadu, To čo viem je, že to stálo za to.

Konzultačný biznis

Predávať unikátne myšlienky, by mohol byť parádny biznis. 🙂 Bohužiaľ, to takto v reálnom svete nefunguje. Aspoň zatiaľ nie. Na unikátne myšlienky nie je vytvorený trh, čo je super, pretože je to príležitosť ho vytvoriť. Paradoxom ale je, že trh na elimináciu blbých nápadov existuje a je obrovský. Je to konzultačný biznis. Nikto Vám v ňom síce nepovie, ako zvýšiť tržby o tisíce percent, ale povie Vám, čo všetko robíte zle, aby ich zdvihol o pár jednotiek. Rozdiel medzi službou, ktorá neexistuje a tou, ktorá ma gigantický globálny rozmer je jedno slovo a pár núl. To slovo je dôveryhodnosť. Predstava, že Vám niekto pomôže zarobiť tisíce percent je jednoducho neuveriteľná. To, že Vám ľudia povedia čo robíte zle, je naopak veľmi pochopiteľné. Dokonca im za to často ani nemusíte platiť. 🙂

Utópia realitou

Uvedomujem si, že som práve trochu uletel, lenže presne o tom je startupový mindset. Uletieť na predstave, ktorá je dostatočne šialená na to, aby prišla väčšine ľudí nereálna a potom ju nejakým spôsobom zrealizovať. Na ďalšom príklade by som rád poukázal na implementáciu takej predstavy v praxi. Aj keď zatiaľ trochu nepodarenej. Netrúfam si posudzovať veci, ktoré nepoznám a preto si vyberiem jeden konkrétny prípad, ktorý poznám dokonale. Volá sa social trading a myslím si, že hodnota nápadu v tomto prípade je obrovská.

Social Trading

Social Trading je služba, ktorá sa vyvinula s príchodom sociálnych sietí. V princípe je to marketplace, kde je na jednej strane kapitál investorov a na strane druhej investičné nápady traderov. Spárovanie dopytu a ponuky sa vykonáva na social trading platformách. Výsledkom by mal byť nadpriemerný výnos. Produkt je cielený na retailového klienta. Táto unikátna myšlienka vznikla pred mnohými rokmi, ale jej implementácia sa dočkala reálnej podoby až v roku 2007. Jej priekopníkom bola firma Zulutrade. Dnes táto firma prežíva len s veľkými problémami. Koncept, ktorý priniesla na trh je skvelý, ale jeho realizácia nestála za nič. Tak ako vo väčšine prípadov social trading platforiem. Bez ohľadu na výsledky firiem sa dá povedať, že vo finančnom priemysle vznikol cely nový sektor.

schéma: social trading network. návrh 2013

To, že som si túto tému vybral ako príklad, nie je náhoda. Mám veľmi veľa známych, ktorí tento produkt vyskúšali a stratili peniaze. Vždy ma trochu desí, keď za mnou príde kamarát s tým, že našiel úplne nový a unikátny produkt, ktorý mu úplne automaticky a zadarmo zhodnotí kapitál. Som väčšinou skeptický a neverím, že by bežný človek, bez skúseností s tradingu dokázal identifikovať riziká tohto produktu. Jedným z hlavných problémov je neudržateľný biznis model služby, kde sa firmy sústreďujú na rýchle peniaze a nie na budovanie dlhodobej a kvalitnej služby pre klienta ( CLTV ). Druhým jej zlá realizácia a nastavenie systému.

Keď som vyššie písal o tom, že tento produkt dokonale poznám, myslel som to skutočne vážne. Pred 7 rokmi som sa podieľal na vývoji jednej z dvoch najväčších platforiem na svete. Zároveň som na nej participoval aj ako trader a v rokoch 2013 a 2014 som bol na špici globálneho rebríčka. Nepíšem to preto, aby som sa chválil. V tej dobe to nebol zas tak veľký úspech, pretože trh bol príliš mladý a neagregoval skutočnú kvalitu. Píšem to preto, lebo som bol insider v sektore, ktorý len vznikal. Celkom určite o tejto téme napíšem niekoľko článkov. Netuším síce, či niekoho zaujmú, ale urobím to tak trochu pre seba. Nechcel by som totiž na toto obdobie zabudnúť.

Hodnota tohto blogu

Na záver si dovolím túto tému trošku odľahčiť. Ten, kto tento blog číta (a nie je Vás veľa), si o ňom urobí svoj vlastný názor. Možno sa zamyslíte nad tým, prečo ho vlastne píšem. Možno sa chcem prezentovať, budovať značku alebo predávať produkt. Možno chcem ľudí vzdelávať a rozširovať povedomie o budovaní biznisu. Sú to všetko veľmi pochopiteľné úvahy a možno je v nich aj niečo pravdy. Skutočnosť je však taká, že som dosť lenivý človek a viem úplné houby o tom, ako sa buduje značka. Poznám desiatky ľudí, ktorí vedia o biznise dramaticky viac ako ja. Písanie ma síce hrozne baví, ale keby som to robiť nemusel, asi by som to nerobil.

V prvom rade je písanie blogu pre mňa dosť zásadné vystúpenie z komfortnej zóny. Vystupovanie z komfortnej zóny je dôležité pre rast a toto je forma, ktorá mi vyhovuje. Málo ľudí ale o mne vie, že mám od dectva poruchu, ktorá sa volá Dysortografia. Môj písomný prejav sa bez tréningu neustále zhoršuje. Napísať jeden krátky článok, mi trvá hodiny. Ak by som netrénoval, nebol by som schopný správne napísať ani email. Keďže nechcem pred ľudmi vyzerať ako totálny debil, musím sa skrátka premôcť. Je to hrozný pain, ale písanie ma aj napriek tomu baví. Tak dúfam, že Vás bude baviť tento blog čítať. 🙂

Pridaj komentár